Welcome

Megatsunami alebo keď sa zdvihnú vody oceánu
Na konci roku 2004, keď si ľudia vychutnávali Vianoce, v južnej Ázii sa schyľovalo k obrovskej katastrofe. Prívalové vlny tsunami si vtedy vyžiadali asi tristotisíc obetí a ďalšie dva milióny ľudí doposiaľ trpia absolútnou biedou. Vedci neskôr vyhlásili, že zemetrasenie malo až 9,3 stupňa Richterovej stupnice a bolo druhé najsilnejšie aké v modernej dobe zaznamenali. Zemetrasenie zdvihlo dno oceánu o viac ako 13 metrov, čo vyvolalo obrovské tsunami, ktoré pohltilo tisíce ľudí.

Aj keď toto bola obrovská katastrofa, v porovnaní s megatsunami, ktoré nás reálne ohrozuje, sa katastrofa, ktorá by prišla s touto gigantickou vlnou, vymyká všetkým ľudským predstavám. Také niečo sme síce ešte nezažili, ale nemyslime si, že nás to nemôže postihnúť, pretože v dejinách Zeme sa to už niekoľkokrát stalo. História sa, ako vieme, stále opakuje.

Megatsunami však vznikne inak ako „bežné" tsunami. Vznik megatsunami bude pravdepodobne zapríčinené obrovským zosuvom pôdy, a nastane napríklad vtedy, keď sa zosunie značná časť sopečného ostrova. Takéto megatsunami môže byť vysoké až jeden kilometer a dĺžka vlny môže dosiahnuť až neuveriteľných dvesto kilometrov.

V svetových oceánoch je veľa sopečných ostrovov, ale asi najväčšia hrozba prichádza z Kanárskych ostrovov, menovite z ostrova La Palma. Na tomto ostrove sa nachádza vulkán Cumbre Vieja, ktorý pri erupcii v roku 1949 spôsobil to, že sa na jednej strane ostrova objavila obrovská trhlina a jeho západná strana sa zosunula do Atlantického oceánu. Pri ďalšej erupcii je tu reálna hrozba, že sa južná časť ostrova zosunie do mora, a tak by mohla vzniknúť vlna dlhá až štyridsať kilometrov.

Ťažko si je také niečo predstaviť, keby toto megatsunami bolo vysoké „len" desiatky metrov a dosiahlo by rýchlosť až osemsto kilometrov za hodinu. Zatiaľ čo obyčajné tsunami sa roztriešti o pobrežie, megatsunami sa valí ďalej po celej dĺžke oceánu a prináša tak obrovskú katastrofu pre všetkých ľudí.

Hrozba z vesmíru alebo náš osudný asteroid
O asteroidoch ohrozujúcich našu planétu sa už popísalo veľa, dočítali ste sa o ňom aj na stránkach nášho magazínu. Dá sa však povedať, že prvý variant súvisí s týmto druhým.

Predstavte si, že asteroid, ktorý je veľký „iba" sto metrov sa rúti rýchlosťou 20 tisíc kilometrov za hodinu k našej Zemi. Aká je pravdepodobnosť, že spadne na súš? Oceány pokrývajú dve tretiny zemského povrchu, takže je takmer 70-percentná pravdepodobnosť, že by asteroid spadol do oceánu. Takýto náraz by vyvolal tiež megatsunami, ktoré by zalialo súš až do vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov do vnútrozemia. To je tá prvá hrozba. Druhá, omnoho väčšia prichádza s asteroidom, ktorý obrovskou rýchlosťou narazí na oceánske dno. Časť hornín a prachu by bola vymrštená do atmosféry Zeme a tento materiál by sa rozptýlil a padal by späť na Zem. Pohltil by pritom slnečné žiarenie a nastala by umelá noc. Keby však asteroid narazil na súš, čakalo by na ľudí ešte väčšie peklo. Armagedon? Správny výraz. Takéto niečo sa môže stať, pretože sa to už niekoľkokrát na Zemi udialo - je tu veľa kráterov, ktoré zjazvili našu planétu a svedčia o katastrofách, ktoré sa tu už odohrali.

Dá sa takáto katastrofa odvrátiť? Možno. Vedci navrhujú veľa riešení, ako by sa mohol spozorovaný asteroid zničiť. Čo však vtedy, keď asteroid nezachytí žiadne vesmírne monitorovacie zariadenie? Táto otázka zostane zatiaľ nezodpovedaná. Odpoveď môžeme dostať hocikedy, pretože vesmírny priestor ukrýva veľa hrozieb v podobe asteroidov, ktoré môžu v akýkoľvek deň spadnúť na našu planétu.

Vírová pandémia alebo inak - keď sa príroda nahnevá
Človek sa niekedy sám nazýva pánom všetkého tvorstva, ale nie je! Príroda je omnoho silnejšia a stále nám to dokazuje, že sa nenechá ničiť ľuďmi donekonečna. Vírová pandémia môže prísť z ktorejkoľvek časti sveta, pretože vzdialenosti medzi krajinami sú oveľa kratšie ako v minulosti. V hocijakej krajine môže vyčíňať epidémia, nakazený človek nastúpi do lietadla, a ani nevie ako a vírus sa rozšíri ďalej.

Aké vírusy sú najnebezpečnejšie? Možno budete poniektorí prekvapení, ale vírus chrípky sa zaraďuje medzi tie, ktoré môžu vyvolať pandémiu. Vírus chrípky môže napadnúť ľudí i zvieratá. Poznáme tri typy vírusov chrípky, ale vírus typu A sa neobjavuje len u ľudí, ale aj u ďalších cicavcov a vtákov, veľmi rýchlo mutuje a je teda najnebezpečnejší.

V súčasnosti je ľudstvo ohrozené novým chrípkovým vírusom typu A. Poznáme ho všetci pod názvom vtáčia chrípka alebo H5N1. Nebol zatiaľ dokázaný prenos z človeka na človeka, ale aj to sa podľa odborníkov môže stať. V takom prípade by nastalo veľké nebezpečenstvo pre ľudskú populáciu.

Pandémia chrípky tu už bola v roku 1918 a dostala prívlastok španielska. Vtedy tomuto vírusu podľahlo štyridsať miliónov ľudí. Po osemnástich mesiacoch však zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila. Pôvod vírusu španielskej chrípky už podľa vedcov dnes nerozlúštime, ale hrozba trvá aj z tohto vírusu. V našej populácii sa totiž stále nachádza, ale našťastie ľudia proti nemu majú vytvorené protilátky. Nebezpečenstvo by nastalo vtedy, keby tento vírus nejako zmutoval.

Odborníci sú presvedčení, že hrozba ďalšej pandémie je veľmi reálna, pretože pandémie sa cyklicky opakujú. Veľké nebezpečenstvo tu však je aj kvôli tomu, že protipandemické opatrenia realizuje len štyridsať krajín, čo je veľmi málo. Musíme teda veriť, že sa ľudstvo s ďalšou pandémiou vysporiada, prípadne nám záchranné koleso hodí naša chátrajúca príroda.

Čierna diera alebo umelý vesmír pod zemou
Teraz si poviete, čo to je za hlúposť, ale nemusí tomu tak byť. Vedci chcú odhaliť ako a prečo vesmír vznikol a k tomuto cieľu im má poslúžiť urýchľovač častíc. V urýchľovači budú do seba takmer v rýchlosti svetla narážať protóny a vedci sa chcú pokúsiť vytvoriť podmienky, ktoré tu boli pri počiatku vzniku vesmíru - teda pri Veľkom tresku. Vládnu tu však obavy, že uvoľnená energia, ktorá pri týchto pokusoch vznikne môže zničiť celú našu planétu. Prečo?

Niektorí vedci si myslia, že by v urýchľovači častíc mohli vzniknúť miniatúrne čierne diery. Čierna diera je jedna z najničivejších síl vo vesmíre, ktorá ma takú veľkú príťažlivú silu, že z nej nemôže nič uniknúť, dokonca ani svetlo. Nenávratne pohltí všetko, čo sa ocitne v jej blízkosti. Prvý urýchľovač častíc dali v roku 2000 do prevádzky Američania, ale obavy vedcov sa vtedy nepotvrdili.

Koncom augusta sa spustí na švajčiarsko-francúzskom pohraničí pri Ženeve najvýkonnejší urýchľovač častíc na Zemi. Vybudovala ho výskumná organizácia CERN, nachádza sa sto metrov pod zemou a má obvod 27 kilometrov. Niektorí vedci vypočítali, že by sa mohla v takomto urýchľovači vyvinúť nová častica, ktorú nazvali strangelet.

Táto častice má byť miliónkrát ťažšia ako zlato a mala by mať gravitačnú silu, ktorej nemôže nič vzdorovať. Čiže všetkého, čoho sa strangelet dotkne sa mení na strangelet. Začne sa zväčšovať a pohlcovať všetky atómy v okolí až pohltí úplne všetko - teda celú našu Zem.

Podľa dvadsiatich nezávislých expertov z CERN-u, Kalifornskej univerzity a ruského Ústavu pre jadrový dozor ktorí sa zhodli na bezpečnosti urýchľovača častíc, by sa také niečo nemalo stať. Nemalo ...

Tak toto sú štyri varianty ako by mohol nastať koniec sveta. Možno si myslíte, že žiaden z nich sa nenaplní, alebo aspoň v to dúfate. Ak to však nebude ani jeden z týchto štyroch variantov, je tu ešte jeden - ľudia alebo ich bezohľadnosť k prírode. Potom už nemusíme čakať, že príroda nám hodí záchranné koleso, ako tomu bolo doteraz, ale úplne nás potopí. Tak ako všetko vzniklo z Veľkého tresku, tak všetko aj Veľký tresk pohltí.