Jdi na obsah Jdi na menu
 


Znecistenie vod

Voda
-je najrozsirenejsou latkou na zemi.Je podstatnou zlozkou biosfery a ma popri pode prvorady vyznam pre zabezpecenie ludstva.Clovek ju pouziva na osobnu potrebu a spotrebu,polnohosp,priemysel,rekreaciu,premenu energ.potencialu na dopravu.
Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu. Hydrosféra alebo vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch.
 

 

 

Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.

 

...Znečisťujúce látky v ovzduší z vodohospodárskeho hľadiska možno považovať za zdroj znečistenia povrchových i podzemných vôd. Atmosféra sa snaží znečisťujúce látky odstrániť sama. Komplex týchto procesov sa nazýva samočistenie atmosféry. Odstránené látky sa vracajú prevažne na Zem a ďalej znečisťujú povrchové a podzemné vody. Najviac sú znečistené povrchové vody, lebo pôda do značnej miery plní funkciu filtra podzemných vôd.

 

Dôsledky znečistenia vody

 

1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú
škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.
Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. V rokoch 1920 – 1960 bola rieka Temža v úseku Londýna toľko znečisťovaná, že v nej nežili žiadne ryby.
Samozrejme najväčšie nebezpečenstvo a to sa netýka len vody, je v tom že nečistoty ktoré sa do vody dostávajú nezostávajú len v nej ale kolujú v prostredí. Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek.
Na prvý pohľad sa nám možno zdá že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%.
Zvýšné znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistuot.
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia.
Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou.
Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty.
Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb... Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí i pre rekreačné účely.
Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie.
Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika.
V marci 1989 sa snažil naftový tanker Exxon Valdez vyhnúť ľadovcu na Aljaške a stroskotal na skalnatom útese. Bol práve naložený ropou a 40 miliónov ton tejto ropy uniklo do mora a spôsobilo najrozsiahlejšiu ropnú škvrnu na svete. Škvrna sa rozšírila pozdĺž 100 km pobrežia a v inak čistom prostredí spôsobila katastrofu.
V ďalších týždňoch bolo zaznamenaných 36 000 mŕtvych vtákov a asi 400 000 ich pravdepodobne nikdy nebolo nájdených. Za obeť tiež padlo 5000 morských vydier a nezistené množstvo kosatiek. Spoločnosť Exxon vynaložila 1 300 miliónov dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy.
Ropná spoločnosť dostala pokutu 100 miliónov dolárov a musela zaplatiť 900 miliónov dolárov vynaložených na čistiace práce. Avšak aj o 4 roky neskôr stále hynuli vydry v dôsledku dlhodobého účinku ropného znečistenia. Napriek veľkej snahe vyčistiť ropnú škvrnu z lode Exxon Valdez zahynulo množstvo živočíchov vrátane morských vydier, orlov a kormoránov.

 

 

 

Poľnohospodárske znečistenie vôd:
Priemyselné chemikálie, pesticídy, herbicídy a hnojivá používané v poľnohospodárstve sa splavujú do riek, kde podporujú rozmnožovanie rôznych baktérií, ktoré pohltia všetok kyslík. Znečistenie vody má veľmi negatívny dopad na životné prostredie. Na niektorých miestach sa do vôd vypúšťajú neupravené kanalizačné splašky, čo spôsobuje mnohé ochorenia rastlín a živočíchov vrátane človeka.
Najväčšie ekologické problémy spôsobuje výrobná činnosť. Pri každej výrobe vzniká priemyselný odpad. Kvapalné odpady sa veľmi často vypúšťajú do riek, jazier alebo morí, kde hubia všetko živé vrátane rastlín. V súčasnosti existuje veľa ciest ropy do oceánov . Trvalý prísun ropných látok do morí spôsobujú prístavy. Aj motorom poháňané plavidlá dodávajú počas plavby do vody veľké množstvo oleja a iných ropných látok. Ropa uniká do mora aj pri ťažbe na ropných vežiach a vrtných plošinách, najmä pri haváriách .
Najväčší znečisťovatelia morí sú ropné tankery, ktoré prevážajú po mori desaťtisíce ton ropy. Každý rok sa niekoľko takých ozrút potopí.

 



Ropa:
Ropa a ropné látky zapríčiňujú hynutie určitých druhov organizmov, čím sa poruší biologická rovnováha vo vode. Liter ropy alebo ropných látok je schopný znehodnotiť milión litrov vody. Na púovrchu vodnej hladiny sa totiž vytvára film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody.


BANSKÁ BYSTRICA Pokutu 2,5 milióna korún uložil Biotike, a. s., Slovenská Ľupča odbor inšpekcie ochrany vôd banskobystrického Inšpektorátu životného prostredia. V júli 2003 spôsobila mimoriadne zhoršenie vôd v rieke Hron, ktoré sa prejavilo hromadným úhynom rýb.

 

 
 

 

Ochrana vody
Na ochranu oceánov treba vynaložiť veľké financie a bohatí ľudia by stratili svoj zdroj peňazí, preto máloktorá vláda radikálne bojuje proti znečisťovaniu. Ropa je najväčší zdroj financií pre šejkov a ropných magnátov. Len niektorí z nich podporujú vývoj strojov, najmä automobilov, ktoré by využívali iné zdroje. V súčasnosti existuje tzv. bionafta, ktorá sa správa v naftových motoroch ako nafta vyrobená z ropy. Spaľovaním bionafty nevznikajú žiadne škodlivé splodiny a nie je nebezpečná ani pri haváriách, pretože ryby ju dokážu skonzumovať. Ďalším spôsobom ochrany je prísna kontrola a údržba ropných tankerov. Už vo viacerých prípadoch havárie sa dokázalo, že vlastníci tankerov pustili loď na more hoci nebola spôsobilá plavby. Ľudia by mali viacej dbať na životné prostredie a nepozerať vždy na peniaze. Kým sa nezmení postoj a niektoré vlastnosti ľudí, nie je možné zabrániť devastácii oceánov a prírody vôbec.
 

 

Organizácie pre ochranu vody:

 

Pitná voda

 

 

-Medzinárodná organizácia na ochranu prírody a prírodných zdrojov

 

- bola založená v Paríži v roku 1948. Je združením viac ako 500 členov z 111 štátov sveta. Sídlo má v Ženeve, Švajčiarsko.

 

-je iniciatíva chemického priemyslu, ktorej cieľom je neustále zvyšovať starostlivosť o životné prostredie, zdravie a bezpečnoť pri výrobe a používaní chemických výrobkov.

 



Znečistenie z poľnohospodárskych zdrojov ovplyvňuje povrchové aj podzemné vody. Spôsobené je to hlavne dusičnanmi, pesticídmi, únikom zo silážnych štiav. Hlavnými zdrojmi dusičnanov sú minerálne hnojivá, priesaky z chovov dobytka, predovšetkým zvieracie exkrementy. Dusičnany môžu
spôsobovať eutrofizáciu vôd a kontaminovať podzemné vody, ohrozovať kvalitu vody na pitie. Pesticídy v rôznych častiach vody môžu mať vplyv na biodiverzitu (druhovú rôznorodosť). Sú tiež potenciálnou hrozbou pre kvlitu vody. Perzistentné organické polutanty sú látky, ktoré majú schopnosť zostávať v prostredí, sú schopné dlhodobého transportu, bioakumulácie v rastlinných a živočíšnych tkanivách. Patria sem zlúčeniny ako dioxíny, polychlórované bifenyly a organochlórové pesticídy. Perzistentné organické polutanty uvoľnené do prostredia, môžu byť prenášané vzduchom alebo vodou do oblastí, ktoré sú mnohokrát veľmi vzdialené od miesta ich vzniku. V týchto oblastiach sa potom pomocou vody koncentrujú v živých organizmoch.
Zdroje znečistenia :

 

z priemyselnej výroby
z poľnohospodárskej výroby
zo sídiel
z dopravy
turizmus

 

(exhaláty, ropné produkty)
(tuhý a kvapalný odpad)
(pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody)
(ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky)

 

 

Prejavy znečistenia vody :

 

zmena jej fyzikálnych vlastností
zmena chemického zloženia
zmena biologických vlastností
(zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov)
(zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok)
(napríklad zvýšením teploty)

 

Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie :

plošné znečistenie
havarijné znečistenie -
náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)
nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy

 

zdrojové znečistenie
spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží

 
Príčiny znečistenia vody