Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bosoracky recetar

11. 1. 2009

Mágia je len nástroj

Bosorácky receptár existoval od roku 2006 ako súčasť stránky minigrimi. Až v roku 2008, keď sa sústavne opakovali tie isté situácie, začala som mať nutkanie vyčleniť ho do samostatného blogu a obmedziť komunikáciu na ňom… Prečo? Tých dôvodov bolo hneď niekoľko:

  • Ľudia, ktorí ho “čítali”, si nedali s čítaním vôbec námahu, ale ho považovali za bezplatné poradenstvo o ich konkrétnom probléme. Dosť ma jedovalo, že hoci som si dala tú námahu, zozbierala kúzla, urobila krížové odkazy nielen na kúzla, ale aj na otázky a odpovede predošlých čitateľov, stále prichádzali noví ľudia a kládli tú istú otázku dookola bez toho, aby sa na stránke čo len pozreli, či už niekde odpoveď nie je napísaná. Boli dokonca aj komentáre “je tu toho veľa, nechce sa mi to čítať, ktoré kúzlo mám urobiť?”
      
    Kedysi som sa naučila, že existujú dva spôsoby, ako k veciam pristupovať. Nemci im hovoria Bring-Schuld a Hol-Schuld. Bringschuld znamená, že je mojou povinnosťou naservírovať ti všetko pekne priamo pod nos a ty si môžeš vyberať. To však vedie k tomu, že ľudia si A. nevážia, čo dostávajú, B. vymýšľajú, prečo to nie je dobré a čo by ešte potrebovali. Výsledok? Nehýbu mozgom, ale sa menia na “konzum”. A ja, prosím pekne, konzum neznášam!
       
    Mojím cieľom pri tvorbe pôvodného minigrimi bolo dať ľuďom nástroje, aby si vedeli poradiť aj v tých životných situáciách, na ktoré obvykle nestačia. Okrem mágie boli v minigrimi aj psychologické a ezoterické články. Nakoniec sa to zvrhlo na “ako získam dobrú známku z matiky?” alebo “ako pobosorovať učiteľke, ktorú nemám rada?” Trochu ďaleko od cieľa, nie?
       
    A tak som si spomenula na starú nemeckú Holschuld: ja ti dám k dispozícii všetko, čo mám, ale ty sa tým musíš prehrabať a nájsť si tam to vhodné pre seba. Ak si nevieš poradiť, vytvorím ti možnosť pýtať sa - ale to, na aké otázku budem alebo nebudem odpovedať, si zvolím sama! Rada budem diskutovať o princípoch, sebavnímaní, riešení ťažkých situácií, ale odmietam sa donekonečna baviť o tom, či keď napíšem “9 sviečok”, tak tých sviečok musí byť deväť… A tak začal vznikať blog Bosorácky receptár, kde si budeme radiť všetci vzájomne - ostrieľaní bosoráci i začínajúci bosoráci rovnako!
        
  • Odkedy minigrimi existovalo, sa tam nespočetnekrát opakovalo jedno: ja chcem, ja chcem, ja chcem - nezávisle od toho, čo chcú iní.

    Vážení, mágia nie je nástroj na to, aby sme svetu vnútili svoje želania! Mágia je prostriedok, ktorý môžeme používať, aby sme dosiahli svoje túžby, pokiaľ sú tieto túžby v súlade s normálnym plynutím energie. Mágia funguje, keď si nárokujeme to, na čo máme existenčné právo: spokojný život, vnútornú pohodu, bezpečie, ochranu pred ľuďmi, ktorí nám ubližujú… Pretože tieto potreby má veľa ľudí, nezrušila som stránku celkom, ale som hodne obmedzila možnosti diskutovania.
      
    Žiadne “pobosorovanie”, “poškodenie” alebo presadenie svojej vôle (žiadostivosti) na úkor niekoho iného - to nepodporujem. Ak chcete vedieť, prečo, prečítajte si, aké problémy s kúzlami  sme tu mali…
       
    Rozhodne tvrdo odsudzujem vnucovanie vlastnej vôle inému človeku. Náš drobný ľudský mozoček nepozná veľký plán tohto sveta, podľa ktorého sa odohrávajú životy ostatných ľudí - nepozná karmu. To, čo ja považujem za vhodné, môže byť ešte stále dosť veľký prešľap voči “úmyslu” života. Upínanie sa na konkrétnu osobu, na konkrétnu situáciu a na naplnenie presne toho jedného želania nás totiž môže brzdiť v procese učenia sa, v procese vzostupu. Potom nás bosorovanie stojí veľa energie (niekedy dokonca pohltí časť našej životnej energie) a jeho dopady sa k nám vracajú buď ako nešťastia v tomto živote alebo ako karmický dlh, ktorý si budeme odpracovávať v životoch budúcich - najčastejšie tak, že sa staneme obeťou toho, čo sme robili iným.
       
    Než sa teda pustíme do bosorovania, skúsme si osvojiť si pravidlo “nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe”. V takomto prípade nenapáchame žiadne väčšie škody.
       
  • Ak má človek používať mágiu zodpovedne a v súlade s jej tromi základnými zákonmi (sú nižšie), musí byť sám vnútorne zodpovedný a v súlade s týmito zákonmi. No a to nie je vždy ten prípad…
      
    Najčastejšie nám v ceste stojí naše ego, ktoré nás núti svet posudzovať a odsudzovať. Keď som dočasne minigrimi uzavrela, boli všelijaké reakcie. Niektoré len poplašené, iné odsudzovačné či priamo útočné. Pokiaľ veci berieme osobne, máme tendenciu reagovať skôr z pozície pomsty ako z pozície vlastného záujmu. Ako to vyzerá? Napríklad nám odíde priateľ a my miesto toho, aby sme ošetrovali svoj problém (keďže nikoho nemáme, tak si vyžiadame “nového/perfektného partnera”) sa okamžite chystáme naňho uvaliť kúzlo “nech už sa mu nikdy nijaká nepáči” (čiže z neho vyrobíme impotenta a nám to nijako nepomôže). Tento prístup je nebezpečný a jalový. Jalový preto, že my nič nezískame, a nebezpečný preto, že takých ľudí behá po svete veľa a Bosorácky receptár je verejne prístupná stránka. Nakoniec by sme mohli skončiť tak, že jeden proti druhému si budeme vybíjať svoje zášte a nevraživosti a nikto z toho nebude mať prospech!
       
    Niektorí čitatelia mi radili, aby som kúzla celkom vyhodila. To teda nie! Ja sama sa vnímam ako môstik, po ktorom iní môžu “dospievať” - a ak to obsahuje aj babranie mágie, spálenie sa a poučenie sa na vlastnej škode, tak do toho! Mágia je len nástroj - rozhoduje úmysel. Nemožno nástroj viniť z toho, že ho do rúk dostal blbec… A zabrániť ľuďom “popáliť sa” vlastne brzdí ich proces učenia. Som toho názoru, že každý plne zodpovedá za život, aký žije - za to, čo z neho urobí. Ak sa musí naučiť ovládať svoje ego cez to, že babral mágiu a teraz znáša dopady tohto babrania… nuž, aj to je proces učenia.

Mágia nie je na to, aby sme pomocou nej dosahovali veci, ktoré môžeme dosiahnuť inak. Je na to, aby nám pomáhala v situáciách, kde si už nevieme inak pomôcť a kde máme nárok na to, aby nám niekto pomohol. Ak si vybosorujem peniaze zakaždým, keď si chcem kúpiť nové tričko, raz ma to nádherne udrie späť medzi oči. Keby sme totiž robili veci len pomocou mágie, nerozvíjali by sme svoje ostatné schopnosti - a naše určenie na tomto svete je rozvíjať sa a rásť (podľa Evy Pierrakos “premieňať nízko rozvinutú energiu na rozvinutejšiu formu energie”). Takže rozhodne neťahať Univerzálnu Energiu “za fusaklu” príliš často. Do každého kúzla totiž vchádza aj časť našej osobnej energie a keď bosorujeme pričasto, prídeme o veľa energie, môžeme rýchlejšie ochorieť a môžeme aj rýchlejšie starnúť, môžeme byť menej koncentrovaní a tak sa nám začnú diať nehody a podobne.

Moje osobné presvedčenie sa opiera o to, že energia nie je nekonečná. Podľa mňa (v mojom terajšom stave poznania) dokážeme vlastnými silami do nášho života “nadupať” len isté množstvo energie a keď ho raz vyčerpáme, potom to už funguje ako preplnená skriňa - aby sa dovnútra vošlo niečo nové, niečo iné musí von. No a nemáme kontrolu nad tým, čo to “niečo iné” bude, takže to môžu byť aj veci, ktorých strata bude pre nás bolestná. Preto je rozumné nesnažiť sa vtiahnuť do svojho života absolútne všetko, na čo si zmyslíme (ani cez mágiu, ani inak), ale len to, čo potrebujeme.

V mojom vnímaní Univerzum tu nie je na to, aby plnilo naše priania. Univerzum je energia, ktorá buď vôbec nemá záujem, alebo jej záujmom je využívať nás ako “senzory” na ohmatávanie “reality” a spoznávanie “života”. Ja mám trochu problémy s človekocentrickým vnímaním - “všetko je tu pre nás a my sme korunou tvorstva”. Akosi na to nevidím dostatok dôkazov - ale môžem sa mýliť.

Čo sa týka peňazí, sú len prostriedkom, nie cieľom. Mať peniaze pre nás nič neznamená. Môžem sedieť na kope peňazí - keď neexistuje jediný obchod, kde by som si za ne niečo kúpila niečo pod zub, neudržia ma pri živote. (=Nechutia. :-( ) Peniaze boli “vymyslené” na to, aby nám pomáhali zabezpečiť si naše potreby. Chcieť peniaze (alebo čokoľvek iné) bez akútnej potreby je “antibosorácke” - je to len dôkaz toho, že práve sme podľahli nejakej mylnej predstave - a bosoráci si omyly jednoducho dovoliť nemôžu! Svet energie, v ktorom sa pohybujú normálni ľudia, ešte za podobné omyly netrestá. Ak sa to však stane bosorákovi, ktorý narába často s energiou na hranici svojich schopností ovládania, môže ho to viesť k psychickým poruchám alebo sebazničeniu. Preto moje varovania a výstrahy… Nie je to o hneve Univerza, je to o neodhadnutí situácie, ktorá sa dnes týka len “peňazí”, zajtra slobodnej vôle niekoho iného a pozajtra možno našej vlastnej…

A teraz k tomu, ako často sa bosoruje. Väčšina pracovných úrazov vzniká z toho, že človek si na nebezpečnú činnosť zvykol a poľavil v ostražitosti. Ak začneme veci riešiť prevažne mágiou (teda bosorujeme často), strácame pred mágiou rešpekt a čoraz väčšie “prkotiny” ošetrujeme mágiou. Jednak pri tom prichádzame o energiu (lebo pri mágii používame veľa emocionálnej energie, ktorá zostáva viazaná na danú situáciu), jednak prestávame rozlišovať medzi ošetrovaním skutočnej potreby a ošetrovaním momentálnej chúťky. Prílišné používanie mágie oslabuje našu schopnosť dosahovať veci normálnym spôsobom. Ja som tomu kedysi podľahla pri vykladaní kariet. Nakoniec som si už vykladala karty aj na to, koľko cukru si do kávy chcem dať… a pomaly som bez kariet nevedela urobiť jediné rozhodnutie. To preto, že miesto na intuíciu som sa začala spoliehať na prostriedok, ktorý ju aktivoval - zamenila som si schopnosť s nástrojom. Priznávam, nebolo jednoduché vrátiť sa do “normálu”  :-?

Prejdime teraz na tri základné bosorácke zásady, ktoré sú môjmu srdcu drahé a pre každého bosoráka užitočné:

1.
Bosorovanie musí tiecť s prírodnými silami

Bosorovanie nikdy nesmie znásilňovať prirodzené energie v ich prejave - inak sa kúzlo nepodarí alebo nám zapríčiní nežiadúce dôsledky!


2.
Choď kladnou cestou.

Nebojuj proti veciam, ale posilňuj pozitíva tak, aby situáciu zmenili v tvoj prospech (a prospech iných; dopraj im to).

3.
Používaj mágiu len na veci, ktoré naozaj nevieš dosiahnuť inak.

Na otváranie konzervy existuje otvárač, nie mágia. Kto príliš často siaha na energetické toky, spotrebováva od istého bodu už len svoju osobnú energiu! Častí bosoráci umierajú mladí…

A keď už sme sa dostali sem, poďme sa pozrieť, čo nás čaká pri vstupe do sveta kúziel:

Bosorácke základy

Mágia je umenie zachytiť “duchov” a donútiť ich k spolupráci. Pritom pod “duchmi” treba rozumieť energie, sily, pudy a silné emócie v našom vnútre, ktorým dáme istú formu a majú od prírody istú silu.

Ako funguje mágia? (Bosorácka filozofia)

O kúzlach, rituáloch, pomôckach…

Na čarovanie (spellcasting, doslova “vrhanie kúzla”) existuje viacero návodov, podľa toho, či ide o Wicca alebo iný druh čarovania. Aj keď môj obľúbený prístup je eklektický a s Wicca nemám veľa spoločného, začnem postupom, ako ho definujú Frostovci.

A teraz konkrétne otázky:

Bosorácke tabuľky…

Bosorácke pikošky…